Ako vybrať olympijskú os?

Olympijská os je názov ktorý sa výhradne používa pre všetky osi s priemerom nakladacej časti 50 mm (teda na kotúče s vŕtaním 50 mm). Vyberať môžete dĺžku osi, priemer úchopovej časti tvarom a samozrejme materiál. Či už vyberáte os do domáceho prostredia, alebo pre svoje fitness centrum je dôležité vedieť niekoľko zásadných informácií, ktoré ovplyvnia nielen životnosť olympijskej osi, ale aj bezpečnosť a maximálne výkony pri vašom tréningu.

Rozmery a priemer osi

Dĺžka osi – rozmery osi sa v zásade delia na pánske a dámske. Dĺžka mužskej osi je 2 200 mm a je to tiež štandardná dĺžka osí, ktoré sa používajú pri súťažiach. Váha tejto osi (bez uzáverov) je 20 kg. Ženská verzia osí je dlhá 2 010 mm s hmotnosťou 15 Kg. Pre cviky ako bicepsový zdvih a pod. ale vo fitnesscentrách nájdete aj osi kratšie s dĺžkou 1 500, či 1 800 mm. Pokiaľ vyberáte univerzálnu os pre crossfit, klubovú či domácu posilňovňu, potom bude určite správnou voľbou najčastejšie používaná os štandardnej dĺžky 2 200 mm. Priemer úchopovej časti osi – štandardný priemer súťažných osí je 28 mm a tento priemer osí tiež nejdete vo väčšine posilňovní, crossfitových centier alebo trojbojárskych klubov. Ďalšími používanými priemermi sú 28,5 mm, 29 mm a 30 mm. Čím väčší je priemer osi, tým je nižšia jej pružnosť, čo je žiaduce hlavne u rýdzo silových disciplín ako je drep, benchpress a pod. Naopak cvikov využívajúcich pružnosť osi (mŕtvy ťah, nadhod atď.) je volená mäkšia a teda užšia verzia osi. Priemer otočných nakladacích tŕňov – olympijské osi majú priemer nakladacieho tŕňa vždy 50 mm a pasujú naň teda všetky „olympijské“ kotúče s vŕtaním 50 mm (vŕtanie je vždy nepatrne väčšie, aby šli kotúče na os nasunúť). Dĺžka úchopovej časti a nakladacieho tŕňa na kotúče – úchopová časť má štandardnú dĺžku 1 300 mm, dĺžka nakladacích tŕňov na kotúče má 415 mm. Existujú osi aj s inými rozmermi, odporúčame vždy strážiť , aby rozmer nakladacej časti bol v súlade s vonkajším rozstupom prípadného stojana na činku (nakladacia časť činky by mala byť minimálne o 15 cm dlhšia ako vonkajší rozstup stojana, aby šla činka pohodlne odložiť). Rysky pre optimálny úchop olympijskej osi – na osiach bývajú spravidla vyznačené jeden až dva páry rysiek. Tie označujú základný úchop v šírke 81 cm pre bench-press, prípadne aj druhý 91 cm pre mŕtvy ťah, trh a nadhod. Tieto rysky okrem iného zamedzujú aj nerovnomernému držaniu osi počas cvičenia.

Nosnosť osi, pevnosť osi v ťahu

• Ďalšia zásadná vec pri výbere osi, na ktorú by ste sa mali zamerať je materiál ! Ten určuje vlastnosti osi a jej nosnosť. Väčšina zákazníkov sleduje pri kúpe prioritne udávanú nosnosť v kg, čo nie je optimálne. Ide o statickú hodnotu, ktorá nezodpovedá reálnemu zaťaženiu osi pri cvičení.
• Dôležitejšia je však hodnota pevnosti v ťahu udávaná v jednotkách PSI (príp. MPa). Čím vyššia hodnota, tým kvalitnejšia os, vyššia nosnosť a aj dlhšia životnosť osi pri správnom zaobchádzaní. Tento údaj udáva pri akom zaťažení os praskne. Lacné osi mávajú hodnoty medzi 130 a 150 PSI, osi strednej kategórie 160 až 180 PSI. Skutočne kvalitné osi určené pre komerčné využitie a náročné silové tréningy potom dosahujú hodnoty 190 až 230 PSI, tieto osi už znesú aj extrémne zaťaženie. Naopak pri ťažších váhach môžu u osí s PSI pod 150 PSI vznikať trvalé deformácie a ohnutie.

Pružnosť osi

Pružnosť osi je u všetkých značiek osí prakticky zhodná (modul pružnosti v ťahu cca 205-215 GPA). Zmeny pružnosti osi môžete teda docieliť buď zmenou dĺžky osi, jej priemeru, alebo zmenou dĺžky úchopovej a nakladacej časti. Pružnejšiu os vyberajte medzi dlhšími a užšími osami. Naopak os s hrubším priemerom úchopovej časti, či celkovo kratšia má pružnosť menšiu. A keďže dĺžka úchopovej a nakladacej časti býva zhodná, najčastejším riešením zmeny pružnosti je navýšenie priemeru osi na 29 až 30 mm. Každý milimeter spôsobí zásadný rozdiel v pružnosti a správaní osi pri tréningu. Ak teda chcete os pružnejšiu, voľte štandardný priemer 28 mm, pokiaľ chcete os ktorá pruží menej, odporúčame zvoliť os s atypickým priemerom 29 či 30 mm. Čím je nakladací tŕň dlhší, tým bližšie sú kotúče k stredu osi a priehyb osi je menší. Naopak predĺžené verzie osi (tzv. deadlift bar, elephant bar) sú veľmi pružné. Pri kúpe osi vždy záleží pre akú disciplínu si ju kupujete. Os s čo najväčšou pružnosťou ocenia najmä vzpierači, naopak pre silový tréning je vhodnejšia os tuhá, bez nežiaduceho vlnenia a vibrácií. Dôležitá je tiež vhodná voľba kotúčov umožňujúcich napr. odhody (tzv. bumpery) či voľba materiálu podlahy, na ktorý je os spoločne s kotúčmi odkladaná.

Aké radlovanie zvoliť?

Rádlovanie, čiže vrúbkovanie osi zaručuje pevný úchop bez preklzovania osi. Jednotlivé osi sa líšia hĺbkou radlovania a jej „ostrosťou“. Jeho vnímanie je individuálne a to čo jeden považuje za nepríjemne ostré radlovanie druhému nestačí na pocit istoty úchopu. Rovnako sa požiadavka na ostrosť a hĺbku radlovania líši podľa využitia osi. Trojbojári hrubšie a ostrejšie radlovanie vadiť nebude, kým človeku trénujúcemu dynamický nadhod určite áno. Ostré radlovanie samozrejme zaručí istejší úchop, na druhú stranu pri pohybe činky je nepríjemné a nežiaduce. Značkové osi teda spravidla volia kompromis a to rozumne hlboké a jemné radlovanie. Ideálne je, ak máte možnosť, pred kúpou os vyskúšať, aby vám vyhovovala.

Povrchová úprava osi

• Na úpravu olympijských osí sa používa buď chróm, zinkovanie, prípadne sa osi predávajú úplne bez povrchovej úpravy tzv. surovej.
• Laika či bežného športovca bude povrchová úprava osi zaujímať skôr z pohľadu estetickej a aj jej ochrany pred koróziou. Pre profesionálov je ale veľmi dôležitá s ohľadom na cit, ktorý pri držaní činky majú. Pokiaľ os je povrchovo upravená zinkovaním alebo chrómom, nie je radlovanie osi tak ostré.
• Profesionálni lifteri u ktorých už hrá rolu každý najmenší detail niekedy používajú práve olympijské osi bez povrchovej úpravy, čo ale obnáša pravidelnú starostlivosť o os, jej kefovanie, čistenie a konzerváciu. Dôvodom je práve väčší cit pri prenose signálov od nervových zakončení v ruke do mozgu. Podvedome potom korigujeme presné držanie, stabilitu a optimálny tlak do činky. Aj to je dôvod prečo je nevhodné s akoukoľvek činkou cvičiť v rukaviciach.

Konštrukcia nábojov olympijskej osi

Posledným parametrom, ktorý by som spomenul je vnútorná konštrukcia nakladacích tŕňov na kotúče. Tie môžu byť vybavené buď klznými puzdrami, alebo špeciálnymi ihlovými ložiskami. Oboje má svoje výhody a nevýhody, opäť záleží na cvikoch, ktoré s olympijskou činkou chcete vykonávať. Klzné puzdrá nezaistia tak plynulé a rýchle „pretočenie“ nakladacieho tŕňa ako ihlové ložiská, na druhú stranu dávajú väčšiu stabilitu pri výťahu činky. Ihlové ložiská sú jednoznačne nutné pri dynamických cvikoch a teda vzpieračských osách, kde je potrebné sa ľahko dostať „pod činku“ bez toho, aby došlo k zraneniu zápästia.